Blog

Keď je krivdou mlčať | PS MIRO TÓTH

Keď je krivdou mlčať | PS MIRO TÓTH

Keď je krivdou mlčať
Poslanie znovuzrodených kresťanov v transformácii skorumpovanej spoločnosti

Sú momenty v dejinách, keď je krivdou ostať ticho.
Bolo krivdou mlčať, keď za čias duchovne a morálne skazenej dynastie Herodesovcov sa rímska provincia Palestína zmietala v úpadku, celospoločenskom hriechu, zvrátenosti a nespravodlivosti. Ján Krstiteľ, prorok v ťavej koži, nemlčal. Konfrontoval kráľa a konfrontoval hriechy spoločnosti – až kým v jeden deň, v deň oslavy narodenín kráľa Herodesa Antipasa, doniesli jeho sťatú hlavu na tanieri.
Bolo krivdou mlčať, keď bola česká spoločnosť 15. storočia mravne rozvrátená a skorumpovaná, a to všetko s požehnaním cirkevnej hierarchie. Majster Ján Hus nemlčal. Každé ráno v pražskej Betlehemskej kaplnke povolával k pokániu a k obráteniu sa k Bohu – až kým nebol krivo obvinený, nespravodlivo odsúdený a nakoniec za prevolávanie pravdy upálený.
Bolo krivdou mlčať, keď boli státisíce Židov ako aj príslušníkov iných nepohodlných národov umlčaných masovou popravou počas druhej svetovej vojny. Dietrich Bonhoeffer, jeden z prorockých hlasov nemeckej vyznávajúcej cirkvi, nemlčal. Volal, jednal a mobilizoval proti hriechu svojej doby, až kým nebol mesiac pred koncom vojny v koncentračnom tábore obesený.
Je krivdou ostať ticho, keď sa spoločnosť, ktorej sme súčasťou odvráti od princípov spravodlivosti a etiky hrubozrnným hriechom. Je nesprávne mlčať, keď trpia nevinní, keď sú zneužívaní slabí, keď prevláda arogancia moci. Je krátkozraké mlčať a dúfať, že tento stav v bezpečí svojho úkrytu bez ujmy prežijeme práve my. Keď bol v Perzii izraelský národ pod hrozbou holokaustu, ozval sa Mardocheus svojej príbuznej, perzskej kráľovnej Ester, Židovke: „Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ (Es 4,13.14).
Vráťme sa na úplný začiatok. Boh stvoril človeka ako dokonalú bytosť, ktorú vložil na dokonalé miesto – rajskej záhrady. Adam dostal jednoznačný mandát – kultivovať, spravovať, strážiť. Tento kultúrny mandát mal determinovať poslanie človeka a ľudského spoločenstva vo vzťahu k jeho okoliu. Boli sme stvorení nato, aby sme tvorivým a čistým spôsobom odrážali Boží obraz. Je zrejmé, že pádom do hriechu človek Boží obraz pokrivil, a s ním aj svoje poverenie. Netrvalo dlho a pôda bola nasiaknutá krvou pochádzajúcou z bratovraždy. Boh sa Kaina zdesene spýtal: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme.“ (Gn 4,10). Zem bola poznačená stigmou spáchanej viny. Zlo osobného hriechu ako aj celospoločenskej skazenosti sa začalo šíriť exponenciálnou rýchlosťou. Nasledujú záznamy o potope, o babylonskej veži a o Sodome. Vo všetkých troch pretiekol pohár Božej zhovievavosti a zlo muselo byť zastavené, a to i za cenu záhuby. Za zmienku stoja následky korporátneho, celospoločenského hriechu biblických pohanských metropol ako Ninive, Babylon a Rím. Všetky tieto veľkomestá boli stáročia centrom civilizácie a moci a všetky ľahli popolom dejín vďaka svojej mravnej skazenosti a narastajúcej spoločenskej vine. Hriech týchto spoločenstiev bol do neba volajúci a spôsobil ich rozvrat a skazu.
Je mi jasné, že očakávať od bezbožnej spoločnosti zásady spravodlivosti a morálky je nereálne a absurdné. Až plná miera Božieho kráľovstva bude opäť odrážať to, čo na začiatku Boh zamýšľal v rajskej záhrade. Čo však dovtedy? Máme rezignovať a čakať na milénium či na nebo? Má sa cirkev vtiahnuť do seba a vytvoriť vo svojom gete azyl pred krivdou? Aké je naše spoločenské poslanie v skorumpovanej spoločnosti?
V Starej zmluve čítame o fenoméne tzv. útočiskových miest (Nu 35). Išlo o šesť miest, ktorých poslaním bolo poskytnúť azyl, ochranu, bezpečie komukoľvek, kto by bol inak nespravodlivo odsúdený. Každý takýto utečenec tu mal garantovanú ochranu, čím tieto mestá reflektovali Božie srdce zjavené ešte v Edene. O storočia neskôr boli Židia násilne zavlečení do Babylonu, centra civilizácie ale aj bezbožnosti, tyranie, pohanstva a okultizmu. Týmto exilantom píše v Božom mene prorok Jeremiáš, ktorý ich varuje pred uzavretím sa do geta, do svojej bezpečnej bubliny. Naopak, vyzýva ich žiť aktívnym spoločenským životom, multiplikovať sa a najmä modliť sa za blaho (šalom) Babylona (Jer 29,4-7). Opäť o storočia neskôr, keď boli prví kresťania vystavení brutálnemu, krvavému prenasledovaniu v skorumpovanom rímskom impériu, boli to práve oni, kto svojou obetavou službou mestá v ríši zachraňoval. Keď bol Rím zasiahnutý morom, vyhubil štvrtinu až tretinu ríše, pričom len v Ríme samotnom umieralo okolo 5000 ľudí denne. Boli to práve kresťania, ktorí ostávali a slúžili potrebám chorých. Boží ľud vždy svietil a transformoval spoločnosť, akokoľvek hriešnu a skazenú.
Dovoľte mi uviesť niekoľko textov z Písma, ktoré sú adresné k téme:
Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému: „Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy!“ Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva. Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká: „Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu.“ Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.“ Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva. Rozbiješ ich železným prútom, roztlčieš ako hlinenú nádobu. Králi, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť! S bázňou slúžte Hospodinovi! Jasajte s chvením! Bozkávajte syna, aby sa nerozhneval a aby ste nezahynuli na ceste, lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie. Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.“ (Žalm 2)
Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Hospodinova sláva. Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som!‘ Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak sa k hladnému štedro zachováš, ubitú dušu nasýtiš, potom vyjde v tme tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení. Budú ťa volať Opravár trhlín, a Obnovovateľ ulíc na obývanie.” (Izaiáš 58,6-12)
Keď uzavriem nebesia, takže nebude dažďa, keď prikážem kobylkám spustošiť zem, keď pošlem na svoj ľud mor, a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím.” (2Kron 7,13.14)
Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú? Avšak vy ste chudobného znevážili. Vari vás práve bohatí neutláčajú a nevláčia pred súdy? Nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? Dobre robíte, ak uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Ak však niekoho uprednostňujete, páchate hriech a Zákon vás usvedčuje z jeho prestúpenia. Veď keby niekto zachoval celý Zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Veď ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš!,  povedal aj: Nezabiješ!  A keď aj necudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ Zákon. Hovorte a konajte tak ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! Bez milosrdenstva čaká súd na toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Milosrdenstvo však víťazí nad súdom.” (Jk 2,5-13)
Spravodlivosť pozdvihuje národ, no hriech je pre národy hanbou.” (Pr 14,34)
Dnes, keď naša krajina zápasí o spravodlivosť a vysporiadanie sa s celospoločenským zlom, ako je korupcia, vraždy, nevymožiteľnosť práva a mnohé iné, je tu čas prestať mlčať. Nie je tu len potreba politickej premeny. Je tu potreba premeny srdca človeka. Zápas o charakter spoločnosti sa začína pokáním. Úsilie o spravodlivú spoločnosť je aj našou zodpovednosťou.
Ako sa môžme podieľať – ty a ja – na premene spoločnosti? Ako sa máme zapojiť – znovuzrodení kresťania – do vecí verejných? Dovoľte niekoľko usmernení.
1 Prorokujme. Sme pozvaní byť prorockým hlasom. Ozývame sa, keď je treba. Komunikujeme Božie srdce, jeho tlkot, jeho princípy, jeho hodnoty. Nie sme starozmluvný prorok v ťavej koži so zdvihnutým prstom, sme skôr ako Ježiš, ktorý bol ľuďom tak blízko, že ho nazývali priateľ hriešnikov a pijan vína. Dvíhal z prachu marginalizovaných a dotýkal sa zlomených. Tu je aj naše poslanie. Buďme prorockým hlasom, avšak so zlomeným srdcom a rukou vystretou uzdravovať.
2 Prihovárajme sa. Máme kňažskú zodpovednosť. Modlíme sa za top predstaviteľov (1Tim 2,1-4), za nebo na zemi (Mt 6,10), za sekulárnu spoločnosť (Jer 29,7). Našou najväčšou zbraňou je príhovorná modlitba. Máme autoritu pochádzajúcu z našej pozície v Kristovi v ponebeských oblastiach (Ef 2,6 Heb 4,16). Naše úprimné modlitby viery prinášajú zmenu. Generácie pred nami boli zmobilizované k modlitbám za slobodu od útlaku komunizmu a boli vypočutí. Je tu znova čas, aby sa cirkev zjednotila v modlitbe za spoločnosť – za spravodlivosť, za prebudenie, za žatvu.
3 Premieňajme. Nevolíme cestu uzavretia sa kláštorov, do geta, či múrov našich modlitební. Sme pozvaní vyjsť zo soľničky a byť soľou v spoločnosti. Tam, kde slúžime, sme jeho veľvyslancami (2Kor 5,20), jeho kráľovským kňažstvom (1Pt 2,9). Prinášame vplyv Božieho kráľovstva do miest, dedín, sídlisk, ulíc, pracovísk, školských tried. Sme jeho roztrúsení služobníci s apoštolským poslaním. Meníme klímu, prinášame uzdravenie, modelujeme vzťahy a ukazujeme smer. A toto funguje rovnako vtedy, keď čelíme prenasledovaniu alebo priazni.
Naším poslaním je teda byť prorokmi, kňazmi a kráľmi. Prorokujeme, prihovárame sa, premieňame. Sme svetlom a soľou. Sme jeho ústami a jeho rukou v tomto svete. Nezlyhajme. Je to aj na nás. Sme súčasťou Božieho pohybu v našej generácii. Hľadajme jeho kráľovstvo a jeho spravodlivosť. Máme veľké zasľúbenie pre tých, čo lačnejú po spravodlivosti (Mt 5,6)!
Nezostaňme ticho. Nebuďme pasívni. Boh ráta s nami.
Ps Miro Tóth
leadpastor Kristus mestu
#allforjan #zatva2020 #kristusmestu

Pridajte komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *