Archives

Blog

Miro Tóth: Lagos 2017

Miro Tóth: Lagos 2017

Mám za sebou výnimočnú cestu do Afriky. Táto misia bola v mnohých ohľadoch výnimočná. Okrem toho, že som bol aktívnym účastníkom mega evanjelizácie Christ for all nations v nigérijskom Lagose, z prvej rady som zažil emóciu ukončenia služby legendárneho evanjelistu, ktorý dýchal vášňou pre africký kontinent, Reinharda Bonnkeho. Bol som v prostredí mimoriadnej viery, môj pohľad na misijný kontext výrazne expandoval a aktualizoval sa. Spoznal som priekopnícke osobnosti misie a evanjelizácie, ako aj pastorov rastúcich zborov, z ktorých sú mnohí mojimi rovesníkmi. Navštívil som zbor, ktorý je pravdepodobne najväčší na svete. Naozaj mimoriadna cesta!

Najskôr pár viet o Afrike, Nigérii a Lagose. Po misii vo Rwande bola táto cesta novou africkou skúsenosťou. Afrika je fenomén. Ešte na začiatku 20. storočia bola cintorínom misionárov a dnes je na mape prebudenia neprehliadnuteľná. Údajne sú tam cintoríny, kde na náhrobných kameňoch nie sú mená misionárov, len čísla reprezentujúce počet dní, koľko na tmavom kontinente kvôli vysokej skorej úmrtnosti stihli slúžiť. Daniel Kolenda spomínal výrok Davida Livingstona, ktorý sa vyjadril, že po mnohých rokoch prídu misionári do Afriky a budú vidieť mnoho spasených. Keď ten deň príde, nech nezabudnú na nich, na ‘strážcov noci’. V Lagose, v jednom z najrýchlejšie rastúcich miest na svete, som mal dojem, že zbory sú roztrúsené každých 500 metrov. Ak tam aj nebol zbor, určite bol aspoň billboard s reklamou nejakej evanjelizácie či kresťanského produktu. Niektoré znejú pre Európana bizarne: diaľničný billboard Radical Worship, reklama na Divine Car Hire Service či Eternal Gems Butique.

Lagos sám o sebe je taktiež výnimočný. Z mojich štúdií si pamätám, ze Lagos je mesto s obrovskou urbannou migráciou – ročne sa sem presťahuje okolo milióna ľudí. Je to mesto extrémov. Na jednej strane sa naskytá výhľad na veľkomestský skyline, typické výškové budovy megamiest, na druhej strane až príliš viditeľné slumové mestá z plechov a dosák. S humorom som priateľom prízvukoval, že mi najviac bude chýbať doprava –  jazda v piatich neoznačených pruhoch vo vzdialenosti 30 centimetrov od suseda, ktorý vo svojej rozpadajúcej sa dodávke vezie vytŕčajúcich pasažierov. To všetko za efektu vytrubujúceho orchestra a kreatívnych predavačov s tovarom na hlave, ktorým sa niekde v medzipriestore darí prežiť. Skúsenosť s 20 miliónovým Lagosom nabúrala romantickú predstavu o živote v megameste. Za všetko hovorí nápis na múriku pri policajnej stanici: “Prosíme, aby ste tu nemočili!” Oproti kultúre, kde sa nám zdá, že sa svet točí okolo našej malej európskej osi, je Afrika vytriezvením o realite sveta mimo nášho naučeného komfortu.

Evanjelizačná kampaň sa odohrávala na obrovskom poli pripomínajúcom močarisko, tesne za hranicou mesta a hneď vedľa hlavnej diaľnice. Desaťtisíce ľudí prechádzali cez diaľnicu krížom smerom k miestu diania, a to za prítomnosti všetkých možných druhov ozbrojených zložiek. CfaN sa usilovala močarisko upraviť a dala tam navoziť 2000 nákladiakov kamenia a piesku. Z veľkej časti však tento náklad ostal nepoužitý a tvoril scenériu za pódiom. Údajne dodávateľ zhrabol peniaze, nevyplatil chlapov a oni teda zákazku nedokončili. Vzhľadom na predchádzajúce obdobie dažďov sa na ploche nachádzali celkom priestranné kaluže vody, ale ani to neprekážalo ľuďom počúvať evanjelium a tancovať pri chválach po členky vo vode. Pikoškou boli dva odstavené doprastavácke caterpillary, ktoré poslúžili počas kampane ako divácka tribúna. Zdá sa tiež, že v Afrike evanjelizácia a ekológia nejdú akosi spolu. Množstvo hromadiaceho sa odpadu bolo na naše pomery nepredstaviteľné. To je ešte asi lekcia budúcnosti.

Evanjelizácie mali účasť od 100 000 ľudí v prvý večer po 750 000 ľudí posledný večer. Odhaduje sa kombinovaná účasť 1,7 milióna za celú kampaň. Očakávania počtov boli značne vyššie, na Európana sú však aj toto čísla, z akých sa točí hlava. Kampaň CfaN v Lagose v roku 2000 zaznamenala maximálnu účasť 1,6 milióna na poslednom zhromaždení, pri ktorom mali vyše milióna kartičiek rozhodnutí. Pocit, pri ktorom státisíce ľudí dvíha ruky k nebu, oslavuje Boha a horlivo sa modlí, je závratný. Ťažko sa popisuje emócia, pri ktorej je kumulované očakávanie a viera tak veľkého počtu ľudí. Duchovný hlad je jedným z dôvodov, prečo sa evanjelium v Afrike za posledných 100 rokov tak rapídne rozšírilo. Boh jedná v odpovedi na vieru a hlad svojich detí, a to bolo v Lagose cítiť. Ľudia boli ochotní prekonať nepohodlie, prejsť prepchatým mestom, stáť dlhé hodiny vystavení prírodným živlom – to všetko v očakávaní na Božie slovo a Božie konanie. Priatelia, cirkev na Slovensku by mala africký duchovný hlad odchytiť! Silným momentom boli modlitby za krajinu. Bol to duchovný boj, intenzívny príhovor za národ, jeho predstaviteľov, jeho prospech a za cirkev. Ak k tomu pridáme skúsenosť s africkým temperamentom pri tanci a chvále, aj stoických, introvertných Európanov to muselo zdvihnúť zo stoličiek!

Bolo úžasné vidieť, že Reinhard Bonnke ešte stále nesie pochodeň Božieho ohňa. Aj po 50 rokoch v službe je stále mužom s víziou Afriky obmytej Ježišovou krvou. Tento sen ho poslal do všetkých kútov Afriky, od Káhiry po Cape Town. Služba CfaN zaznamenala vyše 76 miliónov obrátení, odkedy začala počítať kartičky rozhodnutia. Čo začalo v skromných podmienkach v africkom Lesotho pred 50 rokmi, má dnes globálne rozmery. Reinhard dostal ocenenie za polstoročia služby evanjelistu na africkom kontinente od Pentecostal Fellowship of Nigeria. Bolo naozaj emotívne vidieť odovzdanie plameňa Danielovi Kolendovi, ktorý už roky vedie CfaN. Príbeh generačného odovzdania v CfaN je jeden z najúspešnejších v moderných dejinách misie a cirkvi vôbec. Reinhard vystupoval počas týždňa ako trasúca sa legenda. Hoci sa už jeho ruky triasli a jeho nohy potkýnali, bolo na prvý pohľad jasné, že v Afrike požíva mimoriadnu úctu. Bolo taktiež vidno, že vášeň a pomazanie sú stále sprievodným znakom jeho služby. Áno, jeho posolstvo sa nezmenilo. Odkedy som ho pred 27 rokmi počul kázať po prvýkrát, jeho odkaz sa nezmenil: Boh je Bohom ohňa a on má plameň pre každú hlavu – presne ako na deň Letníc! Reinhard v modlitbe odovzdával oheň Svätého Ducha evanjelistom a pastorom, ktorí prišli podobne ako ja na konferenciu ohňa. Na poslednom večeri, kedy Reinhard kázal v Afrike naposledy, odkázal: “Začal som a skončil som.” Chcem byť schopný na sklonku svojej služby povedať to isté!

Posledný deň v Lagose sa niesol v znamení dojmov z návštevy najväčšieho zboru na svete, Redeemed Christian Church of God. Bolo mimoriadnym zážitkom pozorovať videnie a dopad služby pastora Enocha Adeboyeho, ktorá dnes zasahuje celý svet. Rozmery ich viery ilustruje budova, v ktorej vo svojom areáli organizujú svoje konferencie: má rozmery 3×3 kilometre a schádza sa tam bežne 2-3 milióny veriacich a na decembrovej konferencii až 12 milónov. Čísla z africkej služby vybíjajú poistky našim miniatúrnym stredoeurópskym krabičkám, čo máme na krku.

A predsa ten istý Boh, ktorý zasiahol Afriku, má plán pre Európu. Priatelia, sme na rade! Nech nás príbeh prebudenia v Nigérii inšpiruje k modlitbám a zápasu za evanjelizáciu v našom kontexte. Postsekulárna Európa poznačená farebnou religiozitou dnes zúfalo potrebuje Božie navštívenie – presne ako Afrika pred sto rokmi. Otázka znie, či sme nasadení platiť cenu…

Tags: ,

Pridajte komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *